Busy busy busy days

A je to tu, začal nový týždeň a s ním prázdniny. Decká su doma a vyžadujú neustálu pozornosť. Snažím sa aby si na mňa Tomipe zvykol a vyzerá to, že sa mi celkom darí. Získavam si jeho srdiečko. Mabone je už moja pokrvná sestra, ta by so mnou šla aj na koniec sveta :))) Pomaly zisťujem, že Mabone zbožňuje lepenie, kreslenie a maľovanie, takže kreatívny človiečik. Už som si istá, my si budeme rozumieť :))) Tomipe zbožnuje pozeranie televízie, škrapkanie vo vlasoch, šteklenie za nohy a vlasy iných ľudí :) V momente keď sa dotkne vlasov niekoho iného má z toho obrovskú srandu. Po pár dňoch všetci odchádzajú na bowling a ja zotávam sama s Tomipem.  Spočiatku išlo všetko v pohode. Dala som mu o 8 večer lieky aj jedlo a pozerali sme televíziu. O pol 9 zavolala Henrieta, či je všetko v poriadku. A aj bolo. Lenže, keď malý začul telefón akoby si uvedomil, že ho nechali doma samého len o mnou a začal plakať. To by som zvládla, ibaže malý ma v hrdle trubičku cez ktorú dýcha a keď začal plakať, zahlienil sa a začal sa mi dusiť. Snažila som sa ho odsávať prístrojom, ktorý sa na to používa. Ale, keďže neprestával plakať a mňa už chytali tie najhoršie predstavy o tom, že sa mu niečo stane, dvihla som telefón a zavolala Debbie, že malý veľmi plače a bolo by fajn keby sa vrátili. Vrátili sa po 2 hodinách od môjho telefonátu v čase, ked bol malý už tak unavený, že už nevládal plakať. Musím sa priznať, že som bola dosť nazlostená a hlavou sa hnali myšlienky o odchode, ale nakoniec som to predýchala. Henrieta mi pomáha vybaviť si jazykovú školu. V utorok sme sa tam boli pozrieť, podala som si prihlášku a v piatok som bola na testy, aby ma vedeli zaradiť podľa úrovne angličtiny. Kurz mam zadarmo takže som happy :))) V sobotu rodinka odchádzala na dovolenku do Miami, teda mama, otec a Maboneh. Tomipe zostával so mnou a Henrietou do nedele, keď pre ňho príde krstný otec - Yomi a odvezie ho do sanatória pre postihnuté deti. Takže nasledujúci týždeň bude celý voľný :)))