Prve dni v rodinke

Prve dni v rodinke boli náročné a to hlavne kôli tomu, že bola Veľká noc a v dome plno príbuzných a ich detí. Občas som mala pocit, že tu nevydržím, ale teraz sa na to pozerám s úsmevom na tvári boli to 3 dni z celého roku. Počas prvých dní som sa učila ako zaobchádzať s Tomipem, ako ho polohovať, dávať mu jedlo a medicíny a ako mu čo najednoduchšie meniť plienku. Popritom som upratovala a pomáhala pri varení a to som tu bola s Henrietou. Aj ona sama mi hovorila, že také ťažké dni v rodine ešte nezažila. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že som nemala vlastnú izbu :(( Izbička, ktorá mala byť moja, bola ešte obývaná Henrietou a ja som na určitý čas zakotvila v Maboninej izbe. Na tom by nebolo nič strašné, aj som to spočiatku chápala, ale keď dorazili sestry, tety, dedkovia a babky, skončila som v izbe s babkou a jednou tetou. Nie nespali sme v jednej posteli. Obe spali na zemi a ja na posteli. Keď som sa zo slušnosti opýtala babky, či nechce spať v posteli, tak sa usmiala a odmietla to zo slovami: Ja celý život spím na zemi, tak som spávala ako dieťa v Afrike. Takže aspoň posteľ mi zostala :)))  Nič to ale nemenilo na fakte, že obe moje "spolubývajúce" v noci poriadne chrápali. Až na tu počiatočnú vyťaženoť sa nemám na čo sťažovať, všetci boli veľmi milý a hlavne zvedavý na to: Kto som? Čo som? Odkiaľ som? :) Na Veľkonočnú nedeľu sme mali všetci spoločný obed. Prvý krát som jedla jahňacinu a bolo to Mňam mňam. Musím uznať, že Debbie je skvelá kuchárka.