Tomiho choroba a môj prvý dôležitý telefonát

Tento týždeň je malý chorý, takmer stále plače, alebo spí a neustále potrebuje odsávať hlieny. V pondelok mal v škole hnačku, tak došiel domov s papierom, že nasledujúcich 48 hodín nesmie ísť do školy. Takže v utorok a stredu sme spolu doma. Keďže som v stredu mala ísť do job centra vybaviť si national insurance number, potrebovala som tam zavolať a zmeniť si termín. Dosť som sa toho bála, keďže moja angličtina nie je bohviečo. Nakoniec som pozbierala všetku odvahu a zavolala tam. Na moje veľké prekvapenie rozumeli mi a aj ja im takže termín je zmenený :) Malý však stále hnačkoval, neustále som mu menila plienky a aj tak mal boľavý zadok. Našťastie v stredu to bolo už lepšie. V štvrtok som ho teda vychystala do školy. Nebol tam ani hodnu, keď mi David volal, že malý ide domov lebo zvracal, či možem zaplatiť autobus - 35 libier, že mi to potom vráti. Takže ďalší deň doma. Po príchode domov však malému nič nebolo. Osobne si myslím, že s ním v škole cvičili a ešte nemal pretrávené raňajky tak preto zvracal. Občas sa mu to keď s ním niekto po jedle hýbe totiž stáva. 

S Maboneh už nie sme kamošky. Ráno som ju zobudila do školy a tým som ju veľmi ranila a to si predsa kamarát nerobia :(((. Našťastie po raňajkách to už neplatilo :)))