Tomipe a sanatórium

Odvoz Tomipeho bol jedná veľká kapitola, takže to dávam do nového článku :)). Takže, ráno sme s Henrietou vstali, rýchlo malého osprchovali a pripravili na cestu, keďže o 10 ráno tu mal Yomi byť. A tak sme čakali prve na sľúbenú 10, neskôr na 11, potom na 12. Keď nedorazil ani o 12 rozhodli sme sa, že malému dáme lieky a jedlo. Jedlo pre Tomipeho -  je krmený hadičkou do bruška a celý cyklus jedenia trvá hodinu, počas ktorej s ním nesmie nikto veľmi hýbať. Nakoniec sme zistili, že to jedlo bolo dobré rozhodnutie, pretože Yomi dorazil niečo po 13 hodine. Takže s oneskorením, ale predsa sme vyrazili do sanatória s názvom Little Heaven. Po hodinke cesty sme konečne dorazili do malého neba a začali sme vykladať malého veci. Pri vchode nás privítala s úsmevom staršia pani, ktorá hneď po Ahoj, vyriekla vetu: Kde sú rodičia ? Pri odpovedi: V USA, sme a dozvedeli, že malého bez rodičov nemôžu prijať, ale ešte to overí. A tak sa to začalo. Zišli sa tam asi všetky zdravotné sestry, ošetrovateľky a neviem kto ešte a všetky rozoberali, či malého prijať, alebo nie. Nakoniec napísali mail na vedenie a odtiaľ prišla odpoveď, že ho prímu len pod podmienkou, ak rodičia z USA zašlú mail s jeho denným režimom a v maily uvedú aj naše mená ( mňa, Henriety a Yomiho) ako osôb, ktoré sú oprávnené ho odovzdať do starostlivosti sanatória. Takže rodičia behali po Miami a hľadali internet - nechápem, že ho nemali na hotely. Po doručení mailu nám prišla jedna zdravotná sestra oznámiť, že Tomipeho prijmu. ALE, musíme s ním ja a Henrieta v sanatóriu zostať celý týždeň. Na to sme jej povedali, že to ho radšej vezmeme domov a tak odišla. Po chvíli prišla iná zdravotná sestra, ktorá nám oznámila, že Tomipeho prijmu, ale musíme s ním zostať 24 hodín v sanatóriu, na to sme povedali, že ak je to nutné tak dobre, ale že si nemyslíme, že je to potrebné a tak odišla. Po chvíli sa vrátila a vraj už nie je potrebné, aby sme s ním boli 24 hodín, postačí ak zostaneme len do nasledujúceho rána. Na to sme povedali, že dobre ak iná možnosť nie je a ona znovu odišla. Keď sa znovu vrátila s úsmevom nám oznámila, že vôbec nie je potrebné s malým zostávať a vraj môžeme ísť domov a o malého sa postarajú. Celé to trvalo od 14 h. do 18:30 h. Tomipe celý čas sedel vo vozíku, čo je preňho pridlho a plakal. Inak v tomto čase som bola poriadne chorá a suchý vzduch aký tam mali, ma takmer udusil. Ten istý vzduch z ktorého sa tam chudák Tomipe, tiež celý čas dusil. Až mi bolo ľúto ho tam nechať :(((( Po príchode do Grays sme sa s Henrietou rozhodli ísť na pivo. Pohľadali sme prvú reštiku a z piva bol nakoniec sandwich a whisky. Konečne niečo, čo vypálilo moje hrdlo a hlasivky, ktoré si po každom lete lietadlom berú dovolenku - tentoraz už 2 deň nevykonávali svoju službu, takže komunikácia s okolím bola občas humorná.