Takže toto mal byť voľný týždeň, počas ktorého sme mali urobiť len nejaké menšie upratovanie. Pravdupovediac aj to tak bolo, až na to, že ná Debbie poprosila, aby sme šli pozrieť Tomipeho do sanátória. A tak sme šli. Nastúpili sme na C2C štikli oyster a tešili sa na malého. Lenže, to že ideme mimo zónu oyster nás už nenapadlo. Po príchode na miesto sme zostali zhrozené, že tam žiadny stroj na oyster karty nie je. Mali me však šťastie na zlatého uja, ktorý nás pustil von zo stanice bez zaplatenia pokuty - 20 libier na osobu. Jedinou podmienkou bolo, že si kúpime obojsmerný lístok späť do Grays, čo nebol problém. A tak sme nasadli na taxík a vyrazili do malého neba, to sme ešte nevedeli, že taxík ná bude stáť 10 libier :(((. Po príchode bol Tomipe v jedálni a práve obedoval svoje jedlo a ostatné deti obedovali to svoje z tanierov. Po obede sme šli s malým do jeho izby a strávili s ním asi 2 hodinky. Tak sme sa rozlúčili a vydali sa na cestu domov. Keďže sme nechceli platiť taxík, šli sme peši - takmer 1,5 hodiny. A keďže sme už boli vychystané rozhodli sme sa pre nakupovanie. Na to naše nakupovanie nám síce nezostalo veľa voľného času ale aspoň trošku sme sa odreagovali. Kúpila som až jednu mikinu a to je tak všetko. Cestou domov sme si už vzali taxík, ale už taký náš za 4,50 libry a padli sme do postele. Inak pri spiatočnej jazde a vystupovaní z vlaku sme mali opäť problém s oyster, keďže od posledného štiknutia ubehlo viac ako 4 hodiny. Ten blbý stroj nám každej stiahol 8 libier a ešte nás nechcel pustiť zo stanice, takže sme znovu museli ďaľšiemu ujovi vysvetľovať čo sa vlatne stalo, aby nás aspoň pustil von zo stanice. Inak sme väčšinu dni trávili doma pred telkou a relaxovali, trochu me poupratovali a znovu relaxovali. V piatok mi však padla nálada keď mi prišiel list zo školy, že na moju úroveň angličtiny nemajú miesto, takže musím čakať kým a niečo uvoľní :)))
Fotka z našej 1,5 hodinovej cesty domov od Tomipeho
